Molybdén, tento strieborný-sivý kov, v našom každodennom živote často nevidíme, no existuje všade okolo nás v rôznych podobách. Či už ide o zliatiny, molybdénový drôt na rezanie drôtu alebo testovanie molybdénového terča, molybdén ticho hrá svoju úlohu. Nedávne oznámenie ministerstva obchodu a Generálnej colnej správy o kontrolách vývozu určitých výrobkov z molybdénu podčiarkuje význam molybdénu.
Vo svojej čistej forme je molybdén strieborný-sivý kov s tvrdosťou podľa Mohsa 5,5. Jeho teplota topenia je ohromujúcich 2623 stupňov a bod varu je ohromujúcich 4639 stupňov, pričom obe sú mimoriadne vysoké pre prirodzene sa vyskytujúce prvky. Len tantal, osmium, rénium, volfrám a uhlík majú vyššie teploty topenia. Oxidácia molybdénu začína pri 300 stupňoch, čo je výnimočne nízka hodnota pre komerčné kovy. Okrem toho má molybdén najnižší koeficient tepelnej rozťažnosti, vďaka čomu je vynikajúcou voľbou pre mnohé aplikácie pri vysokých-teplotách.
Molybdén vo svojej čistej kovovej forme na Zemi neexistuje, ale vyskytuje sa skôr ako rôzne oxidy v mineráloch. Vo svojej elementárnej forme je molybdén strieborný-sivý kov s farbou sivej liatiny. Má šiesty-najvyšší bod topenia zo všetkých prvkov. Molybdén ľahko tvorí tvrdé, stabilné karbidy v zliatinách, čo vedie k tomu, že približne 80 % svetových zásob molybdénu sa používa ako prísada do ocele, vrátane vysoko-pevných a vysokoteplotných{7}}zliatín.
Väčšina zlúčenín molybdénu je mierne rozpustná vo vode, ale minerály- obsahujúce molybdén môžu pri vystavení kyslíku a vode vytvárať ióny molybdénu (MoO2−4). Priemyselne sa zlúčeniny molybdénu používajú vo vysoko-aplikáciách pri vysokých{5}}teplotách, ako sú pigmenty a katalyzátory, čo predstavuje približne 14 % celosvetovej produkcie.
Okrem priemyselných aplikácií je molybdén nevyhnutným stopovým minerálom pre všetky eukaryotické organizmy vrátane ľudí. Je to kov s najvyšším atómovým číslom medzi základnými prvkami pre eukaryotický život. Rôzne kofaktorové enzýmy-obsahujúce molybdén majú v organizmoch rôzne funkcie. V súčasnosti niektoré baktérie používajú enzýmy- obsahujúce molybdén ako najbežnejšie katalyzátory na štiepenie chemických väzieb molekúl atmosférického dusíka, čo umožňuje biologickú fixáciu dusíka. U baktérií a zvierat je známych najmenej 50 enzýmov- obsahujúcich molybdén, hoci na fixácii dusíka sa podieľajú iba bakteriálne a cyanobakteriálne enzýmy. Molybdén obsiahnutý v týchto dusíkatých látkach sa líši od molybdénu v iných enzýmoch- obsahujúcich molybdén, ale všetky obsahujú oxidovaný molybdén ako kofaktor. Nie všetky baktérie však využívajú molybdén. V niektorých baktériách a archeách hrá volfrám, člen rovnakej rodiny ako molybdén, fyziologickú úlohu podobnú úlohe molybdénu vo vyšších organizmoch.
Vo všeobecnosti je molybdén veľmi jedinečným kovovým prvkom so širokým rozsahom použitia. Hrá nezastupiteľnú úlohu tak v priemyselnej výrobe, ako aj v biológii.
